GJK

Žiaci generácie Facebook Verejné objednávky
 
Deň školy 2016

Deň školy 2016

         Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom toho času intenzívne žije divadlom. Oslavy tohtoročného Dňa školy bol netradičné – boli v znamení 150. výročia divadelníctva v Petrovci. Bola divadelná premiéra. Totižto je rok štvorstého výročia smrti Shakespeare, pred deväťdesiatimi rokmi - roku 1926 si toto výročie predstavením pripomenuli vtedajší gymnazisti - zohrali komédiu Sen noci svätojánskej v réžii profesora Andreja Siráckeho. A tak - na počesť divadelných a gymnaziálnych dejín sme odpremiérovali aj my - akýmsi rimejkom Sna noci svätojánskej. Po premiére a po dvoch interných reprízach pre spolužiakov, sme napokon v Slávnostnej sieni Gymnázia, vystúpili aj v rámci Divadelného vavrína 2016– mimo konkurencie.

              Riaditeľka Gymnázia Anna Medveďová netajila v deň premiéry spokojnosť:

          „Naše gymnázium vždy dbalo aj na duchovnú nadstavbu. Na tvorivosť vcelku. Tento náš divadelný kolektív je zložený z debutantov a sme radi, že im divadlo učarilo.“


Shakespeare podľa Feldeka 
 
   Inscenovanie Shakespeara a jeho textov, ktoré sa stali kánonmi básnického a divadelného umenia takmer každého kontinentu snáď ani netreba obhajovať, no predsa možno spomenúť, že práve hra, ktorú sme sa rozhodli zaradiť na repertoár- Sen svätojánskej noci- patrí k najčastejšie uvádzaným Shakespearovým dielam. Komédia Sen svätojánskej noci bola vôbec prvou Shakespearovou hrou uvedenou v slovenskom profesionálnom divadle.  V tejto hre podrobil Shakespeare tému lásky detailnej analýze. Autor na ňu nazerá z rôznych uhlov pohľadu a výrazne vyjadruje vzťah medzi svetom pozemským a svetom, ktorý nás presahuje a zásadne ovplyvňuje. Reflektovaná dualita sveta bola charakteristická pre renesančné uvažovanie o človeku, Shakespeare prepájal odkazy antické, kresťanské i dobového Anglicka, zdá sa, že tento spôsob uvažovania je mimoriadne podnetný aj pre divákov dnešného sveta. Nadčasový príbeh o mocnej prírode a láske, ich postaveniu v dnešnom svete je zaiste mimoriadne podnetným pre širokú divácku verejnosť.
   Režisér Ján Čáni, netajil spokojnosť z úspešnej premiéry a bol nanajvýš hrdí na všetkých  sedemnástich  hercov, ktorí vystúpili v tejto renesančnej komédii. Hrali: Peter Ďurovka /Oberon/, Miroslav Kolár /Puk/, Iveta Galasová a Andrea Horvat /Titanie/, Emília Jana Pálešová/ Hypolitta/,Leva: Branislav Pop /Lev/, Žeľko Omasta /Tizba/, Róbert Parkáni  /Pyramus/. Víly stvárnili: Petra Častvenová, Sanela Todorovićová, Jana Jovankovičová, Maja Madacká, remeselnícku družinu: Tiana Kolárová, Tanička Klúčiková, Ján Andrášik, Daniela Pavlovičová, Kristina Bešková. Zvukári: Peter Čáni a Marek Legíň.
Ľubomír Feldek preložil do slovenčiny 6 tragédii Wiliama Šekspira, 6 komédií a dve romance.  Od roku 2004 sa venuje tomuto prekladu. V tomto období vyhľadávajú divadlá a ich diváci jeho preklady. Shakespeare bol totiž nielen dramatik, ale aj básnik, všestranný autor – nájdeme uňho všetko, teda nielen verš, ale aj prózu, nielen dramatický dialóg, ale aj poéziu, nielen rozprávku, ale aj filozofickú úvahu. Jeho text sa hmýri slovnými hračkami, rýmami, aliteráciami, oxymoronmi... Preto bol Feldekovi taký lákavý.
 
   Pri pasovaní sa so Šekspirom, mentorskou a morálnou podporou bola aj zaslúžilá umelkyňa- herečka a redaktorka Milina Florianová. Od samotných čítačiek- po premiéru. Aj sama, ako odchovankyňa gymnázia, ako herečka po prvýkrát vystúpila v predstavení v produkcii gymnázia, v réžii Andreja Privratského a odvtedy sa do povedomia našej verejnosti upísala  významnou hereckou kariérou.  Gymnaziálny zástoj na divadle je pre ňu významný.
   Za pedagogickým  vedením stáli  profesorky: Marta Pavčoková a Annamária Boldocká- Grbićová.
   Po premiére sa herci takto zmienili: Kristína Bešková: „Bola toto nová  skúsenosť pre nás, bol to veľký záväzok, ale páčilo sa nám to a dobre to dopadlo aj na skúškach sme sa veľmi navzájom  spriatelili“ Iveta Galasová: „Ja som veľmi šťastná, že obecenstvo veľmi pekne odreagovalo a páčilo sa im skúšky boli veľmi zaujímavé a som prešťastná, že som sa vôbec dala na toto predstavenie.“ Janko Andrášik: „Môžem povedať, že som veľmi hrdý, že som účinkoval v tomto predstavení, veľmi sa mi páčilo, veľa sme sa naučili o samotnom Shekespearovi, aj skúšky čo sme ich mávali boli veľmi zaujímavé a boli sme dobrí...“ Žeľko Omasta: „Spočiatku bolo trošku problémov, Shakespeare nebol ľahká predloha, potom sme to zdolali a všetko bolo v poriadku“ Petra Častvenová: „Spočiatku sme si mysleli, že to obecenstvo nebude chápať, lebo sme ani my to spočiatku nechápali , ale potom nám bolo ľahšie. A keď sme videli že to i obecenstvo chápe, tak sme boli spokojní“Róbert Parkáni: „Režisér Čáni bol prísny, veľa od nás žiadal, ale sa mu to aj oplatilo!Naučil nás o je salónne divadlo, ktorého maketu mi bolo treba nosiť na scénu a ako nestále narábať s klavírom“ Tanička Klúčiková: “Veľmi nás potešilo, že sme s predstavením zapôsobili u Nitranov, ktorí boli prítomní na premiére v Deň skoly a že máme  pozvanie hosťovať s predstavením aj u nich v Nitre, v apríli 2017, na tamojšom Gymnáziu na Párovskej ulici,   keď pôjdeme na družobný výlet, len nám musia zaobstarať klavír... “
   Po dvadsiatich piatich  rokoch  divadelnej odmlky, skleslosť vystriedal hrejivý pocit, že sme si to celé nenechali len tak… Je potešením, že tento náš divadelný dorast pri prípravách hry zistil, že ide o očistnú funkciu v divadle, ktoré ich berie, začínajú cítiť, sú empatickí, že majú emóciu a že im záleži. A v tomto kontexte toto celé treba brať ako trošku do mlyna!
                                                                              Annamária Boldocká-Grbićová
 
nitra
sladkovic